Discussion | « Back to Topics
Akalabeth: World of Doom - Denník hráčacreated by: dj, 01.02.2011, 15:17
modified by: dj, 07.02.2017, 14:43
Pri jednej nostalgickej chvíľke som dostal chuť na nejaké naozaj staré RPG, no a pustil som do toho najstaršieho z najstarších čo tu na stránkach máme - Garriotovej prvotiny s názvom Akalabeth. V minulosti už som niekoľkokrát mal s hrou tú česť, avšak vždy iba tak naoko, alebo kôli vytiahnutiu obrázkov. Tentoraz som si dal záväzok sa na ňu pozrieť pekne do hĺbky a to rovno na originálnej platforme - Apple II, samozrejme v emulátore. Tož tu je môj zážitok z praveku počítačových RPG. Bavte sa...
Obsah
Zopár postrehov z pohľadu hráča, alebo rady pre dobrodružstvachtivých retroplayerovAkalabeth je z pohľadu programového kódu kompletne generovaná hra, čo znamená že neobsahuje (až na pár textov) žiadne dáta. Mapa, dungeony a príšery sa generujú podľa určitých vzorcov. Hru som hral prostredníctvom emulátora Applewin s nastavením rýchlosti na "fastest" čo zabezpečilo vykresľovanie jednotlivých obrazoviek bez časového oneskorenia a tiež som niekoľkokrát využil možnosť uloženia pamäte na disk (Savestate). Vo vzorcoch generujúcich herný svet Akalabeth je použitá typická "bulharská konštanta" a tou je záhadné "LUCKY NUMBER" na ktoré sa hra pýta v úvode. Výhoda v konštante je tá, že pokiaľ si pri niektorej s ďalších hier zvolíte rovnaké číslo, vygeneruje sa vám rovnaká mapka sveta s rovnakým rozmiestnením dôležitých miest. Ja som hral s Lucky Number = 7 a obtiažnosťou - Level of Play = 1. Technické detaily:
Hlavný hrdina:
Povolanie: Magický Amulet:
Questy a cieľ hry:
Po získaní questu od Lorda Britisha je nutné monštrum v najbližšom dungeone vyhľadať, zabiť, vrátiť sa pre odmenu ktorou je zvýšenie všetkých vlastností o 1 bod, a zadanie ďalšej úlohy. Experience:
Skúsenosti v hre vpodstate neexistujú. Po zabití nepriateľa sa nastaví nejaká skrytá premenná, pokiaľ ich hrdina zabije zhruba 6-7 a vyjde z dungeonu na povrch, premenia sa mu tieto "skúsenosti" na body života (HP).
Hranie: Ja s mojim mágom som nakupoval iba jedlo a magické amulety. Amulety sa použitím spotrebovávajú a tiež ich niekedy ukradne príšerka zlodej (THIEF). Pri každom vstupe do Dungeonu som mal zhruba 10 amuletov a 300 jedla. Jediným nebezpečenstvom po zmapovaní 10 levelov dungeonu predstavovala príšera GREMLIN, ktorá tým že po úspešnom zásahu ukradne 1/2 jedla, ma dokázala často zbaviť kompletne celej zásoby, čo znamenalo smrť po pár krokoch. Akalabeth sám o sebe nie je hra zložitá, žiadne logické hádanky, iba preliezanie dungeonu. Osobne som ho dokončil v priebehu dvoch večerov s mapovaním a nahrávaním videa. Do pozornosti dávam nižšie uvedený, netradične spracovaný denník hráča, ktorý zhruba vystihuje moje pocity pri hraní.
Denník neznámeho učňa katedry umení magických vo svete AkalabethPoznámka prváSom v obchode. Presnejšie trčím v zaprdenom kamrlíku s mizerným výberom tovaru, niekde v rohu Akalabethu. Tvrdili mi, že krajinu postihlo zlo vo forme starého temného Lorda Mondaina a že mojou povinnosťou je pomôcť vyhnať hordy hnusných príšer. Nemám slov, hotové Call of Duty. To už neexistuje nikto schopnejší ako začínajúci študent katedry mágie? U nás v rodine sa teda traduje, že naše korene siahajú hodne hlboko - jeden môj prapraprapra strýko z ôsmeho kolena raz osobne videl Gandalfa, a to už je čo povedať. No nič, poďme nakupovať. V mešci mám 17 zlatých, no nech nežerem - kúpim sekerku za 5 a za ostatok niečo pod zub. Nerozumiem jednej veci - nemôžem si kúpiť Rapír (ľahký meč) kôli tomu že som Mág, ale zato sekeru alebo štít používať môžem. Škoda hubu drať, radšej dačo našetrím a kúpim si ten prekrásny magický amulet... Poznámka druháObdivujem krásy Akalabethu. Sem tam strom, skala, obchod, alebo diera v zemi (Dungeon), nádhera! Trochu ma trápi môj apetít. Zrejme to bude tunajším podnebím, nebudete mi veriť, ale ja po každom kroku musím niečo zožrať. Zásoby jedla v ruksaku sa povážlivo rýchlo míňajú. Je na čase dačo uloviť. Pár krokov od obchodu som našiel dungeon, zakresľujem ho do mapy a dávam mu honosný názov D1. Nie je dôvod to odkladať, stisnem pevnejšie v ruke sekeru a skočím dnu... Poznámka tretia - DungeonNádherné rebríky. Sú perlami v inak nevýraznom prostredí temných chodieb. No ono až tak temné zasa nie sú, netuším odkiaľ sa berie svetlo ale je tu stále vidno. Tešil som sa že využijem svoje zatiaľ jediné nabiflené kúzlo zo školy - osvetlenie - ale prt z toho. Po dlhom blúdení a mapovaní chodieb som konečne stretol aj niečo živé. Teda živé je snáď až prisilné slovo - bol to kostlivec. Súboj prebiehal podľa mojich predstáv, kým som zistil ako sa používa sekera, zložil som ho holými rukami. Toto by mali vidieť naši profesori, načo vôbec ja tú mágiu študujem?! Našiel som aj niekoľko krabíc s jedlom a peniazmi. V jednej bol aj meč, je mi však nanič, iba zaberá miesto v batohu. Zaujímavé je, že vždy keď sa vrátim na poschodie ktoré som už vybrakoval, truhlice nájdem opäť plné. Blbý nie som, tak prečo to nevyužiť, nie? Poznámka štvrtá - Dungeon, ešte stále
Hore po rebríku, dole po rebríku, znovu zabiť kostlivca, znovu vybrať krabicu, hore po rebríku... Poznámka piata - Opäť na povrchuPrekvápko. Po vylezení z diery mi pribudla životná sila, na katedre nás učili že sa meria indexom HP, hmm zrejme horse power - konská sila, ale istý si nie som, často sme na prednáškach hrali piškvorky. V obchode sa nič nezmenilo. Stále tie isté predmety aj ceny. Štve ma, že nemôžem nič predať, rád by som sa zbavil mečov, štítov, lukov a ostatného haraburdia čo mám v batohu, kto to má vláčiť na chrbte !? Konečne si môžem dovoliť kúpiť Magický Amulet, už sa nemôžem dočkať kedy ho použijem. Za ostatné prachy kupujem jedlo, batoh už mám na prasknutie - vlečiem 200 kusov žrádla. Nádhera... Poznámka šiesta - Opäť v dungeone
Kurva fix. Stretol som zlodeja (Thief). Ukradol mi Magický Amulet! Poznámka siedma - Hľadanie hradu
Časom som zoptimalizoval logistiku svojho zásobovania na tejto sprostej výprave. Z obchodu vychádzam ako vianočný stromček. Keby ma niekto videl, tak sa asi smiechu nezdrží. Vážený študent mágie, špicatá čapica, na chrbte OBROVSKÝ batoh plný kravín ako meče, sekery, luky, štíty, ktoré sa nedajú vyhodiť, na tom hromada jedla - minimálne 400 kusov - a celý ovešaný Magickými Amuletmi v počte minimálne 10 kusov (poistka pred zlodejmi). Sa divím že s tým preleziem rebríkmi v dugeonoch.
Poznámka ôsma - Lord British
Privítanie vskutku kráľovské. Lord British hovorí však nejakým zvláštnym prízvukom, že by to bol miestny dialekt? No nič, chce aby som sa predstavil. Musím si vymyslieť nejakú prezývku, predsa mu neprezradím skutočné meno - ochrana osobných údajov je na prvom mieste. A navyše, čo ak niečo poseriem? Ešte by to bonzol profesorom na škole a moje šance pri skúškach rapídne klesnú. Poznámka deviata - Gremlin
Posledných pár dní trávim pobehovaním medzi dungeonom a obchodom. Vláčim a predovšetkým konzumujem veľké množstvá jedla, snáď to nebude mať vplyv na moju postavu. V dungeone s kódovým označením D4 prenikám čoraz hlbšie a hlbšie, dalo by sa povedať hádam až do samotnej prdele, ale to sa nehodí. S presnosťou na jedno poschodie som sa dostal konkrétne do úrovne 5. Stále poctivo mapujem. Využívam magické amulety na vyčarovanie rebríkov, predovšetkým pri vyliezaní z chodieb. Pomocou nich sa dostanem na povrch za pár krokov, má to však za následok ich vysokú spotrebu. Navyše Magický Amulet používam aj na zabíjanie nepriateľov, no a potom sú tu tí skurvení zlodeji, vždy sa im podarí mi nejaký nenávratne ukradnúť. Zlodeji kradnú čokoľvek z inventára. Som rád keď mi berú meče, štíty a luky, aspoň mám menej bordelu v batohu.
Poznámka desiata - MimicU Lorda Britisha to prebiehalo podobne ako minule, tentoraz mám za úlohu zabiť Mimic. Nikdy som o tom nepočul, ale čo by som pre starého Britisha neurobil. Idem do toho. Bolo to náročné. Myslím to hľadanie. Na piatom poschodí sa vždy snažím vyhnúť Gremlinovi. Našiel som ho v ôsmej úrovni. Myslím Gremlina. Opäť som prišiel takmer o všetky zásoby jedla. Šťastie stálo pri mne a tesne pred vyčarovaním rebríka nahor sa objavil on. Mimic. Vyzeral ako krabica od topánok, eeeehm teda krabica s pokladom, ktorá sa nedá vybrakovať. Jeho zabitie nebolo ničím zaujímavé, išlo to ako po masle. Cestujem hore a do obchodu dorážam znova s minimom jedla. Hlavne že v batohu mám 30 kusov mečov, lukov a štítov. Paráda...
Poznámka jedenásta - Daemon
Gremlin, Gremlin, Gremlin, skurvený Gremlin. Stretol som ho aspoň 10x a vždy som musel zdrhnúť. Žerie a žerie. Neviem ako dlho a koľko, ale do dungeonu D4 som už nanosil doslova TONY jedla. Po každom stretnutí s tou malou mrchou prídem o všetky zásoby. Je úplne jedno či vlečiem 500 kusov alebo 2800. Všetko zožerú. To je na posratie. Musím sa ukľudniť. Asi skúsim použiť kúzlo číslo 4 z Magického Amuletu ...a premením sa na žabu...
Poznámka dvanásta - Balrog
Balrog, Dúrinova skaza. Počul som o ňom už mnoho legiend, ako ho Gandalf porazil v dávnych dobách v Morii. Čo pri všetkých bohoch robí tu, v tejto diere !?! Rozum mi nad tým zostáva stáť, škoda závity mozgové drať. Lord British kázal zabiť, tak zabijem, čo tam po legende.
Poznámka na záver
Na hrade Lorda Britisha ma pasovali za rytiera s titulom Lord. No a Starý British si zrejme zo mňa robí srandu. Úlohu som síce splnil, ale mám vyskúšať vyššiu obtiažnosť. Aj by som mu na to niečo šťavnatého odpovedal, ale v rámci dvornej etikety budem držať zuby za jazykom, škoda hubu drať.
Na ceste po Akalabeth
Pripravil som pre vás ďalšiu časť obľúbeného dokumentárneho seriálu "Na Ceste". Bolo to však na poslednú chvíľu, preto ospravedlňte neúčasť Jiřího Bartošku a Miroslava Donutila...
|
Partners
|